Zelené strechy, známe aj pod názvom vegetačné strechy, sú ekologické konštrukčné riešenia, ktoré sú vďaka viacerým prednostiam, čoraz častejšie zakomponovávané do architektonických projektov už aj na Slovensku. Nejde však o vynález modernej architektúry, ale o dlhovekú tradíciu, ktorej história siaha už do čias Babylonu. Prečítajte si, prečo majú zelené strechy dôležité miesto v udržateľnej budúcnosti.
V tomto článku sa dozviete:
Aj keď sa môže zdať, že vegetačné strechy sú kvôli ekologickej kríze a intenzívnemu neregulovanému urbanizmu snahou modernej architektúry o navrátenie prírody do miest, nie je to celkom tak. História zelených striech siaha do čias babylonských visutých záhrad či starovekého Ríma. Dnes sa s vegetačnými strechami možno stretnúť po celom svete. Dlhodobú tradíciu majú najmä v škandinávskych krajinách, v strednej Európe patrí k najväčším staviteľom zelených striech Nemecko, kde sa tieto strechy stavajú už približne 40 rokov.
Urbanizácia spôsobila značnú stratu biodiverzity. Výsledkom je lokálne alebo úplné vyhynutie niektorých druhov živočíchov, hmyzu, rastlín ako aj strata ekologických funkcií. Nastoliť rovnováhu v ekosystéme vo vysoko zastavaných oblastiach je mimoriadne náročnou úlohou. Jednou z možností, ako daný problém vyriešiť, je aj realizácia zelených striech. Koncept ekologických vegetačných striech spočíva vo využívaní pôdy alebo iného substrátu namiesto tradičnej strešnej krytiny. Zelené strechy majú mnoho výhod, a to nielen z environmentálneho, ekonomického, ale aj sociálneho hľadiska. Sú dôležitým prvkom architektúry pri dosahovaní trvalej udržateľnosti, v boji proti zmene klímy a pri zvyšovaní blahobytu obyvateľstva.
Vegetačné strechy neprinášajú benefity iba samotným majiteľom nehnuteľnosti, ale predstavujú skvelú voľbu aj z celospoločenského hľadiska. Poďme sa bližšie pozrieť na hlavné výhody, ktoré tieto strechy prinášajú. A nie je ich málo.
Strecha domu zložená zo zeminy a vegetácie zvyšuje komfort bývania vo všetkých ročných obdobiach a pôsobí ako tepelná izolácia. V zime bráni stratám a únikom tepla a udržiava teplo vo vnútri budovy. V lete je zas nenahraditeľným pomocníkom v boji proti prehrievaniu interiéru. Tradičná strecha môže dosiahnuť v lete povrchovú teplotu až 70 °C. Strecha pokrytá vegetáciou má zvyčajne teplotu do 30 °C, vďaka čomu prirodzene udržiava príjemnú vnútornú klímu. V porovnaní s budovami bez vegetačnej strechy majú stavby so zelenou strechou teplotu vo vnútri domu nižšiu o 3 – 4 stupne.
Keďže zelené strechy dokážu účinne regulovať výkyvy teplôt, dochádza k menšej spotrebe energie potrebnej na kúrenie alebo chladenie. To automaticky prináša so sebou aj prirodzene nižšie prevádzkové náklady.
Vegetačná strecha je z pohľadu vodohospodárstva hotovým zázrakom. Má totiž schopnosť efektívne zadržiavať dažďovú vodu. Vegetačná strecha dokáže zachytiť minimálne 40-50 % zrážkových vôd, niektoré riešenia sú dokonca schopné zachytiť až 90 % vody. V prípade silných dažďov je výsledkom oneskorený prítok dažďovej vody do kanalizácie, čo stabilizuje hladinu podzemnej vody a znižuje riziko záplav. Okrem toho sa časť vody rozptýli prostredníctvom odparovania rastlín a dochádza k ochladzovaniu okolitého prostredia. Zadržiavanie zrážok má pozitívny vplyv aj na spotrebu energie. 1 mm zrážok zadržaný na 100 m2 vegetačnej strechy môže zodpovedať úspore 70 kWh energie potrebnej na chladenie budovy počas letných horúčav.
Pokiaľ ide o akustickú ochranu budovy, mnohé strešné krytiny (najmä plechové alebo betónové) nedokážu dostatočne tlmiť nechcený hluk. Predovšetkým v mestských oblastiach alebo pri frekventovaných cestách môže byť úroveň hluku dosť rušivá. Zelená strecha pohlcuje oveľa viac hluku ako bežná strecha. Čím je vegetácia hustejšia, tým viac sa zvyšuje aj akustická izolácia strechy. Vzduchovú nepriezvučnosť zlepšuje takáto strecha približne o 6 dB.
Zelená strecha chráni nehnuteľnosť pred rôznymi vplyvmi počasia, UV žiarením a teplotnými výkyvmi. Zároveň chráni hydroizolačnú vrstvu a predlžuje životnosť strechy, a to dokonca dvoj- až trojnásobne oproti klasickej nezelenej streche.
Rastliny v sebe prirodzene obsahujú vodu (približne 95 %), a preto fungujú ako protipožiarna prevencia. Odolnosť voči ohňu, samozrejme, závisí aj od zvolenej vegetácie. Ideálne sú sukulenty, ktoré výborne zadržiavajú vodu vo svojej štruktúre, a tým znižujú riziko vysychania substrátu.
V mestách je vysoká koncentrácia oxidu siričitého, oxidu uhličitého, ale aj prachu či smogu. Emisie skleníkových plynov pochádzajúce z budov predstavujú v súčasnosti dokonca až 40 % celosvetových emisií. Zeleň na strechách pomáha významne redukovať znečistenie vzduchu a prispieva k lepšej kvalite vzduchu v urbanizovaných oblastiach. Zachytáva totiž prach a škodliviny a premieňa oxid uhličitý na kyslík. Čím je vegetácia hustejšia, tým väčšia je produkcia kyslíka. Prašnosť z okolia dokáže zelená strecha zredukovať o 0,2 kg/m2 ročne.
Pobyt v prírode znižuje príznaky stresu a obnovuje kognitívne funkcie. Vo veľkých mestách však zeleň často chýba, zelené strechy tak predstavujú dôležitý zdroj návratu prírodného prostredia do miest. Vegetačné strechy majú pozitívny psychologický účinok na obyvateľov miest a zároveň im poskytujú priestor na oddych a relax. Okrem toho zvyšujú atraktivitu bývania.
Napriek tomu, že zelené strechy ponúkajú nespočetné množstvo výhod, rovnako ako akákoľvek iná konštrukcia so sebou prinášajú aj zopár nevýhod. Tie by ste mali mať na pamäti pred tým, než sa rozhodnete do zelenej strechy investovať.
Realizácia zelených striech je v porovnaní s klasickými strechami omnoho náročnejšia. Je potrebné sa obrátiť na špecializovaných odborníkov, ktorí presne vedia, ako navrhnúť správnu skladbu týchto striech, aké materiály zvoliť a akým spôsobom ich následne zhotoviť.
Nie všetky strechy sú vhodným adeptom na vysadenie vegetácie. Zelené strechy si vyžadujú pevnejšiu strešnú konštrukciu, pretože ich hmotnosť je v porovnaní s klasickou strechou podstatne vyššia. Pri výstavbe nových nehnuteľností nepredstavuje hmotnosť zelenej strechy problém, pretože sa s ňou počíta už pri návrhu, ktorý sa jednoducho vyššiemu zaťaženiu prispôsobí. Opatrní treba byť najmä pri obnove strechy a dodatočnom zazelenaní pôvodnej strechy. V tomto prípade bude potrebné pôvodnú strešnú konštrukciu zosilniť. Kľúčom k úspechu je konzultácia a plánovanie rekonštrukcie s odborníkom.
Náklady vynaložené na vybudovanie zelenej strechy sú v porovnaní s klasickou plochou alebo sedlovou strechou vyššie. Investícia sa vám ale vráti v podobe nižších prevádzkových nákladov.
Ak chcete, aby vaša zelená strecha neustále prekvitala, musíte počítať s jej pravidelnou údržbou, ktorej intenzita závisí od typu zelenej strechy a zvolenej vegetácie. Pre extenzívne strechy sú typické rastliny, ktoré si vyžadujú iba minimálnu starostlivosť, intenzívne strechy budú potrebovať aj zavlažovanie či hnojenie.
Majú nízku vrstvu substrátu, hrúbka substrátu sa pohybuje v rozmedzí 6 až 15 cm. Na týchto typoch striech sa pestujú najmä nižšie rastliny s plytkou koreňovou sústavou, ktoré zvládnu aj extrémne podmienky počasia (napríklad skalničky, machy, trávy, lišajníky, sukulenty). Zaťaženie strechy je minimálne, preto tento typ možno budovať takmer na všetkých strechách, a to aj dodatočne. Starostlivosť o extenzívnu strechu je jednoduchá a nenáročná.
Ide o prechodný typ medzi extenzívnymi a intenzívnymi zelenými strechami. Hrúbka vegetačného súvrstvia je zvyčajne od 15 do 30 cm. Okrem vegetácie vhodnej pre extenzívne zelené strechy tu možno zasadiť aj ďalšie rastlinné druhy ako trávy, trvalky či dreviny s vyššími nárokmi na skladbu vegetačného súvrstvia a zásobovanie vodou.
Sú to strechy s vysokou vrstvou substrátu. Hrúbka substrátu je od 30 cm až do 100 cm. Keďže zaťaženie konštrukcie strechy je väčšie, treba realizáciu takejto strešnej záhrady konzultovať so statikom. Pestovať tu možno rôzne druhy rastlín, dokonca aj stromy, kríky či vlastnú zeleninu a ovocie. Pamätať treba na zavlažovanie, hnojenie či údržbu, ktorá je nutná prakticky rovnako ako pri klasickej záhrade.
Tieto zelené strechy nie sú určené na trvalý pobyt osôb a sú bežne neprístupné. Pohyb ľudí je možný len za účelom kontroly a údržby strechy. Vegetačné súvrstvie slúži najmä na hydroakumuláciu zrážkovej vody a prispieva k tepelnej ochrane objektu. Tento typ strechy nemožno používať na relax, z čoho vyplývajú nižšie nároky na údržbu a nižšia cena na realizáciu strechy.
Táto zelená strecha plní aj estetickú funkciu. Je prístupná pre príležitostný pohyb osôb a vhodným riešením pre túto strechu je extenzívna, intenzívna i polointenzívna vegetácia. Na povlakovú krytinu i tepelnú izoláciu sú kladené vyššie požiadavky. Skladba strechy musí byť odborne navrhnutá.
Pobytové zelené strechy sú strechy určené na pohyb a pobyt osôb, verejnú prevádzku a bývajú bežne prístupné. Sú to napr. terasy a strechy bytov, terasy administratívnych budov prístupné zamestnancom a klientom firiem alebo strechy prístupné širokej verejnosti. Vhodným riešením je intenzívna zelená strecha, napr. s trávnikmi, výsadbami trvaliek a drevín a s pravidelnou údržbou
V jednovrstvovej skladbe plní substrát funkciu vegetačnú, drenážnu i hydroakumulačnú. Uplatní sa najmä pri jednoduchých extenzívnych a pri šikmých zelených strechách. Základnou požiadavkou je dostatočná priepustnosť substrátu zabezpečujúca odvádzanie prebytočnej vody.
Zelená strecha sa skladá z niekoľkých samostatných funkčných vrstiev, najčastejšie ju tvorí vegetačná, filtračná, hydroakumulačná, drenážna a ochranná vrstva. Uplatní sa pri intenzívnych a väčšine plochých extenzívnych zelených strechách.
Strechy so sklonom do 5° sú pri budovaní vegetačných povrchov najobľúbenejšie, pretože ponúkajú širšie možnosti výberu vegetácie. Okrem extenzívnych striech tu možno realizovať aj tie intenzívne. Ploché zelené strechy sú využívané na mnohých komerčných, polyfunkčných i administratívnych budovách.
Šikmé strechy patria v našom regióne medzi najviac zastúpené. Nájsť ale šikmú strechu s vegetačnou pokrývkou je na Slovensku ešte stále viac menej výnimočné. So sklonom strechy rastie totiž aj náročnosť na jej zazelenenie. Vzhľadom na konštrukciu vegetačného súvrstvia a zabezpečenie proti zbiehaniu vrstiev delíme šikmé zelené strechy na strechy s miernym sklonom 5-20°, s veľkým sklonom 20-45° a strmé vegetačné strechy so sklonom viac ako 45°.
Technické riešenie zelenej šikmej strechy je komplikované a vyžaduje si špeciálnu konštrukciu a realizáciu. Statiku šikmej strechy je dôležité dobre prispôsobiť na situácie, kedy bude substrát nasiaknutý vodou z dažďa alebo snehu. Všetky tieto detaily musí navrhnúť skúsený statik. Pri šikmých strechách je veľmi dôležitá stabilizácia súvrstvia proti sadaniu, ubiehaniu a saniu vetra. Nevyhnutné sú aj drenážne spomaľovače a bezpečnostné prvky. Na rozdiel od plochých striech sa tie šikmé vyznačujú podstatne menšou potrebou údržby, pretože sa na nich zásadne využíva extenzívna strešná zeleň.
Viac si o šikmých zelených strechách, ich realizácii a skladbe povieme v 2. časti seriálu.
